More plné hviezd - kapitola piata

1. listopadu 2014 v 10:34 | Inalyn |  More plné hviezd...

Na tento diel som sa veľmi tešila...Tak teda dúfam, že sa bude páčiť :)
Pokiaľ ste ešte nezačali príbeh čítať, prvý diel nájdete TU. Predošlý (štvrtý) diel nájdete TU.

Libro


Prvé, čo som uvidela keď som otvorila oči, bol malý muffin so sviečkou na vrchu a ozdobený ružovou polevou. Stálo na ňom roztraseným, nie veľmi šikovne napísaným "Všetko najlepšie!"
Opatrne som sa posadila, no podopierala som sa rukami, nohy ešte stále odmietali poslušnosť.
"Kázali mi zapáliť ju kým vstaneš," ozval sa Adam. "Tak teda," povedal a zodvihol sa z postele, vytiahnuc nevedno odkiaľ zápalky. "Všetko najlepšie," zamrmlal sa sústrediac sa na zapaľovanie jedinej sviečky. "Želaj si niečo," podal mi muffin.
Zavrela som oči. Myslela som aké je to všetko zvláštne. Slávim narodeniny s Adamom, ktorého som pred tromi dňami ani nepoznala. A teraz je to on, kto mi káže želať si niečo, on je ten, kto na mňa zvedavo hľadí, ten, ktorého som videla prvého, keď som sa zobudila do môjho "špeciálneho" dňa. Myslela som na to, ako sa zrútili moje sny, ako sa všetko pokazilo. Všetko mi prebehlo hlavou strašne rýchlo. Mala som len jediné prianie. Silno som fúkla, hoci sviečka zhasla takmer hneď.
"Splní sa to do tvojich najbližších narodenín," povedal s vážnym výrazom. Potom sa však usmial tým jeho polovičným úsmevom a všetko sa dostalo do normálu.
"Mimochodom, muffin doniesli rodičia. Mojou úlohou bolo len zapáliť sviečku a byť pri tebe keď sa prebudíš. Požiadal som však Elisabeth, aby mi zohnala niečo, čím sa píše na torty a hoci najprv nechápala môjmu výrazu "tortové zdobítko", nakoniec mi jedno také priniesla a teda nápis je originál odo mňa. Rado sa stalo," žmurkol.
Opäť som nevedela čo mám povedať. Pri Adamovi sa mi to stáva akosi často.
"Hm. A čo darčeky? Nenechali mi tu nejaký?" odvrkla som, pretože nič lepšie ma nenapadlo.
"O ničom sa nezmieňovali. Ja však pre teba niečo mám," odvetil vyťahujúc nejaký malý balíček. Bol v jednoduchom hnedom baliacom papieri previazaný červenou stuhou.
"Elisabeth sa opäť činila. Teda, zabalil som to ja, no ona mi musela zohnať nejaký papier a stuhu..." vravel podávajúc mi ho. Jemne, takmer nežne som ho chytila. Opatrne som sa pustila do rozbaľovania. Keď som odstránila lepiacu pásku a stačilo papier len stiahnuť zaváhala som. Milujem tento pocit než ten papier odstránim. Môže tam byť čokoľvek. Síce tam pravdepodobne bude čokoláda, no môže to byť akákoľvek čokoláda. So zatajeným dychom som papier šmahom ruky odstránila. Na moje prekvapenie tam nebola čokoláda, ale malá knižka. Bola modrá, kedysi zrejme kráľovsky, teraz už ošúchane a vyblednuto.
"Dnes odtiaľto odchádzam a chcel som, aby si len tak ľahko na mňa nezabudla. Je to moja zbierka poézie. Nechal som si ju vyrobiť sám, kedysi dávno, ešte na základnej, bolo to tuším v šiestej triede. Neskôr som tam pridal moje ďalšie obľúbené básne. Žltá ľalia je tam ako prvá. Dúfam, že ti ma bude pripomínať. Nájdeš tam len to najlepšie z najlepšieho, možno sama prepadneš kúzlu poézie," povedal s úsmevom. Nevedela som čo mu na to mám povedať. Poznáme sa dva dni a on mi už dáva svoju zbierku poézie, ktorú má odmalička? Dojalo ma to. Adama som si za tých pár hodín čo sme boli spolu obľúbila, páčila sa mi jeho zasnenosť, jeho zmysel pre humor, jeho bezstarostnosť, jeho úsmev...Páčilo sa mi na ňom všetko. Mala som ho naozaj rada. Alebo žeby to bolo len preto, že mi zachránil život? Nemyslím si.
"Adam, neviem čo ti na to povedať. Ďakujem. Naozaj si to nesmierne vážim," zašepkala som a rýchlo zažmurkala, aby som odohnala slzy dojatia, ktoré sa mi tisli do očí. Možno to bolo tým, že som nadopovaná a preto som dnes taká rozcitlivelá.
"Som rád, že si sa potešila," usmial sa znovu. Usmieval sa tak úprimne, akoby len na mňa. Pichlo ma pri srdci, že dnes sa lúčime. Za tie dva dni sa o mne dozvedel viac, ako tých pár kamošiek zo základnej. Povedala som mu o pár snoch, o ktorých nevedel ani len Erik. Odvrátila som tvár, pretože slzy sa urputne snažili dostať von.

"Tak teda, dúfam, že sa ešte niekedy stretneme Sydney. Bolo mi potešením spoznať ťa, zachrániť takú výnimočnú osobnosť ako si ty. Som rád, že som kvôli tebe riskoval život. Nech sa ti vo všetkom darí. A pozdrav odo mňa Erika," zasmial sa keď už-už bral do ruky svoje veci.
"Ako sakra vieš jeho..." začala som, no nenechal ma dokončiť.
"Možno som si prezrel tvoj mobil," zaškeril sa.
"Ty..." nenapadalo ma žiadne dostatočne škaredé slovo. Tak na toto slúži heslo.
"Poď sem hundroška," pristúpil k mojej posteli a silno ma objal. Pocítila som čosi zvláštne, opäť to bodnutie pri srdci, bude mi chýbať. Zarazilo ma, že ma oslovil hundroška. Nikdy mi tak nikto nepovedal. Vždy ma volali slniečko a tak podobne. To som sa až tak zmenila?
"Zbohom Syd," zamával mi cez dvere.
"Maj sa Adam," usmiala som sa kyslo. Keď odišiel, chvíľku som len tak ležala a pozerala do blba. Potom som chcela ísť na záchod tak som sa horko-ťažko posadila. Pokúsila som sa zodvihnúť, no nohy odmietli poslušnosť a spadla som. Hoci ma doktori posledné dni presviedčali, že zatiaľ je moja neschopnosť chodiť normálna, toto sa mi normálne už nezdalo. Nie, toto rozhodne nie je normálne...

Zhromaždili sa okolo mojej postele, všetci s kamennými výrazmi na tvárach. Rodičia sedeli na vedľajšej posteli a čakali na verdikt. Nikto nič nevravel, no ticho prerušila Elisabeth.
"To že si nemohla chodiť bezprostredne po nehode bolo absolútne bežné. Potom sme ťa vyvážali na vozíčku, aby si sa zbytočne nenamáhala. No žiaľ, nikoho nenapadlo, aby si sa skúsila postaviť a vyskúšala si, či prejdeš aspoň pár krokov. Lekári dnes skúmali tvoje vyšetrenia a je dosť veľká pravdepodobnosť že," uprela na mňa svoje čokoládové oči a zhlboka sa nadýchla, "že už nikdy nebudeš môcť chodiť. Je mi to ľúto, Sydney."

Názory? :)
Inalyn.
Woah..Beach flower
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Taylor Taylor | Web | 1. listopadu 2014 v 14:58 | Reagovat

Páni. Máš opravdu talent, co se psaní týče. :o Těším se na pokračování. :))
PS: Co je hundroška? :D

2 Inalyn Inalyn | E-mail | Web | 1. listopadu 2014 v 15:56 | Reagovat

[1]: Človek, ktorý veľa šomre a hundre :D Prekladač mi to preložil ako "mrzout", takže čosi také len v ženskom rode :) A ďakujem :3

3 Orida Orida | Web | 1. listopadu 2014 v 16:46 | Reagovat

Uch, normálne ma zahanbuje, ako často pridávaš pokračovania. Asi by som aj ja mala s príbehmi trošku pohnúť :)

čo sa nedá pochopiť na slovách "tortové zdobítko", však je to úplne jasné xD
Chudák Elisabeth, robia si z nej poslíčka :D

"Dúfam, že mi ťa bude pripomínať." Nemá to byť naopak? Dúfam, že ti ma bude pripomínať? :D

Prečo som to tak trochu čakala už od začiatku, že tie nohy nebudú len tak? :D Noooooo chcem vidieť jej reakciu! Šup-šup :D

4 Inalyn Inalyn | E-mail | Web | 1. listopadu 2014 v 17:02 | Reagovat

[3]: Nuž, Elisabeth je len krajná postava, je to jej osud :D
Opravila som si to :D Ja píšem tak rýchlo, že to zle sformulujem a keď zbežne kontrolujem, tak si to nevšimnem -_- Musím tomu venovať viac času :)
Na tie nohy tam mali byť narážky, aby to nebolo len tak zrazu, že nemôže chodiť, som rada, že si si to všimla :)
Je to napísané, ale ešte si to musím premyslieť. A dúfam, že ty čoskoro pridáš IMR, alebo Zobudila sa :)

5 Nany Nany | Web | 2. listopadu 2014 v 8:55 | Reagovat

Tento díl se mi velmi líbí, docela by mě zajímala reakce hlavní hrdinky. :-) Jinak - Adam se mi zdá jako milý kluk, musíš ho tam nějakým způsobem vrátit. :-D
PS: Že on dal do jejího telefonu svoje číslo / vzal si to její? :-D

6 Inalyn Inalyn | E-mail | Web | 2. listopadu 2014 v 12:32 | Reagovat

[5]: Uvidíš :D A neboj sa Adama som si natoľko obľúbila, že by som ho nedokázala len tak dať preč :)

7 Orida Orida | Web | 2. listopadu 2014 v 14:00 | Reagovat

[4]: Chystám sa, plánujem, potom dúfam, že prídeš a vychytáš tam moje chyby a preklepy, pretože zásadne po sebe články nečítam.
Aj to je jeden z dôvodov, prečo chodím prudiť ostatným a upozorňovať ich na takéto srandičky. To nie je v moci jedného aby to všetko našiel :D

8 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 23. listopadu 2014 v 17:15 | Reagovat

juj toto je zlé, ale čakala som to odkedy si napísala, že jej auto prešlo cez nohy.. ale verím na zázraky, ona sa raz postaví!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama