Keď sa sny nadobro rozplynú...

13. listopadu 2014 v 17:49 | Inalyn |  Čosi z môjho života...
Untitled cocolo chronicle | via Tumblr

Snažím sa ísť za tým čo chcem, ale má to vôbec zmysel? Život si to aj tak zariadi ako si zmyslí on. A začne nám hádzať prekážky pod nohy tak, aby sme kvalitne zakopli a čo najviac sa narazili. Môj život, sakra ten život ktorý som si vcelku vážila, sa zmenil na jednu obrovskú nočnú moru, práve zašiel do bodu, kde už nevidím žiadne svetlo v temnote, keď stratil aspoň ten malý dôvod prečo žiť. Človek mieni, život mení...


Všetci viete, ako milujem zvieratá. A že kone bezkonkurentne vedú. Milovala som ich odmalička, no aktívne jazdiť som začala pred rokom. Odvtedy sa kone stali zmyslom môjho života. Bolo mi jedno, či mám priateľov, že ma nikto neľúbi...Skrátka boli tu oni a to mi stačilo. Spoznala som jedného úžasného človeka, môjho trénera, na ktorého do konca života nezabudnem. To on mi pomohol nájsť v jazdení (ale aj v živote!) sebavedomie. Skrátka, bol to úžasný človek. Hoci ani to nebolo dokonalé, pretože som musela platiť 5€ na polhodinu (cenník ranča) a jazdila 2x týždenne. Ani neviete, čo by som za to momentálne dala. Vždy ma nechával jazdiť dlhšie. Raz ma dokonca nechal potajme jazdiť zadarmo. Žiaľ, žiadna rozprávka netrvá večne.

Uja vyhodili (pre nás to vždy bol jedine ujo) a odrazu prišiel iný chlapec. Samozrejme, že to bol vcelku šok, keď staršieho uja s toľkými skúsenosťami a zážitkami okolo koní nahradil 22ročný chlapec, ktorý začal randiť s vašou najlepšou kamoškou od koní. Vlastne, inú pri koňoch ani nemám. Prestala som sa cítiť na ranči ako doma. Bola som skrátka "piate koleso na voze". Veď aby nie, keď sa tí dvaja pri vás bozkávajú a obchytkávajú, zatiaľ čo ja som tupo hľadela na kone, ako sa pasú.

Chlapec mi nesadol ani ako tréner. Skrátka pri ňom ma jazdenie nebavilo. Moje sebavedomie opäť zrazil pod bod mrazu. A tak som len tak odrazu jazdiť prestala. Chvíľku som jazdila v susednej dedine, no pohádala som sa s majiteľkou (usopleným 10-ročným deckom, ktoré si myslí, že za to, že má bohatých rodičov môže mať všetko) A tak som začala hľadať jazdenie inde. A veru som aj našla. Len o čosi ďalej. Žiaľ, práve som tam volala a zistila, že tie kone sa nenachádzajú tam kde majú, ale na kilometre vzdialené. A to je dosť problém, lebo naši ma tam nezoberú a samú ma tiež nepustia...

A tak sa moje sny rozplynuli. Samozrejme, keby chcem, tak by som išla na ranč, ale už viac nechcem platiť 5€ na polhodinu keď ma to aj tak nebaví pod vedením daných ľudí. Ešte je to fajn pod vedením majiteľky, ale tá už netrénuje a skrátka som na jazdenie na mojom bývalom ranči zanevrela. Je koniec. Žiaľ, zdá sa, že definitívny.
Koľko málo stačí, aby vám život zobral aj to málo, čo máte. Necítim viac chuť žiť. Podľa čoho je určené, kto má koľko šťastia? A prosím vás, ani neviete, koľkokrát som skúšala Tajomstvo...A za veci som bola vďačná. Samozrejme že funguje, ale u mňa zrejme len na tie negatívne veci. Stojí predomnou ťažká skúška, musím nájsť nový dôvod prečo žiť. Ale bez koní to nie je ono. Samozrejme, že na ranč zájdem len pozrieť, ale budem sa tam cítiť ako cudzinka, ako niekto kto tam nepatrí.

Život by bol o toľko ľahší, keby mám niekoho s kým sa môžem o svoje problémy podeliť. Tým myslím, mať niekoho, kto ma ľúbi. Je to hlúpe, ale hoci mám štrnásť, neviem aké je to byť milovaná, či dostať od niekoho pusu. Som asi človek, ktorý nie je určený, aby ho ostatní ľúbili.

Napriek tomu som sa však rozhodla kráčať ďalej! Nevzdám sa, ešte nie. Nádej zomrie spolu so mnou. A tak, hoci teraz nelietam, skôr sa plazím. Snažím sa byť silná. Hoci silná nie som. A som blázon, pretože verím na šťastné konce. A na pravú lásku. A na splnené sny. Ja raz budem mať vlastného koňa, aj keby ma to malo zabiť. Hoci je to každým dňom ťažšie a ťažšie. Tak, ako pri každom páde je dôležité vstať a opäť vysadnúť na koňa. Mám pocit, že môj život je jedna veľká hra. Citujem Sydney z môjho príbehu. "Chceš hrať? Tak teda hráme." Kali veľmi múdro spieva "Bez bitky vojnu nikto nevyhral". Čo na tom, že táto hra je vopred rozhodnutá a život napokon aj tak zvíťazí. Aspoň mu to spravím trochu ťažšie, no nie?
Inalyn.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Píšete si denník?

Občas.
Pravidelne.
Nie.

Komentáře

1 Miss Psycho Miss Psycho | Web | 13. listopadu 2014 v 20:56 | Reagovat

Je mi to ľúto, teda ja na zvieratá moc nie som, ale už osem rokov chodím na karate, viem presne čo znamená úžasný tréner a som mimo keď som chorá a pár týždňov nemôžem chodiť na tréningy nieto ešte sa toho vzdať úplne.
Ale nikdy nevieš.Tak ako sa situácia zmenila prvý krát sa to môže stať znovu. Tajomstvo som čítala viac krát, ale aj keď tomu verím, nad našími myšlienkami je ešte niečo, karma alebo také niečo,a v živote každého sú veci ktoré si proste musí prežiť. Nevzdávaj sa, ako si povedala život je boj, a aj keď nakoniec vyhrá smrť (trošku pesimizmu musí byť) citujem Kath Pierce: Neodíď bez humbuku. Hocičo sa ti stane, keď sa postavíš znovu na nohy je to úžasné a obdivuhodné a mali by to robiť všetci.
Hľadám slnko vo svojej dlani a verím.
Verím v nemožné, verím v svoj sen.
Smrť stojí pri mne. Nech stojí. Počká.
Snívala som. no teraz chcem žiť,
aj keď je to to isté.
Môj sen mi vrátil život.
teraz ja vrátil sen životu.
Toto je posledný odsek z jednej knihy ktorú som čítala už veľmi veľmi dávno ani neviem ako sa volala tuším Kamene osudu alebo tak nejak. Ale je to nádherná myšlienka a ukazuje že nádej je vždy, a proste tým že žiješ život podla seba nemôžeš nič stratiť.

2 Inalyn Inalyn | E-mail | Web | 13. listopadu 2014 v 21:07 | Reagovat

[1]: Je to nádherné a povzbudzujúce ďakujem! :)) Momentálne potrebujem samé takéto slová, pretože potrebujem silu opäť sa zodvihnúť :) Ja viem, že jazdiť opäť budem, len neviem kedy a kde...A viem že moje terajšie sny sa nesplnia, no o to viac sa budem snažiť, aby sa splnili tie obrovské, týkajúce sa celého môjho života! :)Ďakujem za naozaj krásny komentár, ani nevieš ako si ma potešila :)

3 CuMelKaa CuMelKaa | Web | 14. listopadu 2014 v 16:22 | Reagovat

Uzasne podany clanek a vse popsane tak jak to citis, bohuzel se ot nekdy hold stava no... nezkousela sis najit treba nejaky jiny ranč nebo misto kde maji kone a kde muzes jezdit? nemyslis ze by ses nemela poustet sveho snu ale pevne is za nim stat, pevne si za nim jit ikdz ti osud tak nejka podrazil nohy? =) ja kone taky miluju al enikdy jsem nemela to stesti abych na nich mohla jezdich..abyhc na ne mela cas, coz me opravud mrzi =/ a kdyz se na to tak zpetne divam je to hrozna skoda.. vzdy sme chtela umet neco co moc lidi kolem me neumi, mit neoc co miluju.. a to kone jsou, jsou to uazsne zvirata..=) prece si nenechas svuj sen a sovji volnost co mas na koni vzit nejakym mladym debilem no ne? =) zkus se nad itm jeste zamyslet treba to nejak pujd evymyslet. Pevne doufam ze ano...jinak by mi te bylo hrozne moc lito, prijit o neco tak intenzivniho, o neco co milujes...:( =/ hlavne neztracej nadeji =)

4 Inalyn Inalyn | E-mail | Web | 14. listopadu 2014 v 16:36 | Reagovat

[3]: Snažím sa, no keďže som z dediny na okolí je naozaj len ten ranč, potom trochu ďalej to malé dievča a inde už nič také proste nie je :/ A dochádzať nejakých 20-30 km nemôžem, rodičia mi to nedovolia. A keby aj dovolili, tie miesta sú tak odveci, že tam ani nechodia autobusy, alebo vlaky...Je to čím ďalej tým horšie, čím viac na to myslím, tým viac plačem a upadám do zúfalstva, je to skrátka akoby mi niekto trhal časť duše...Budem sa snažiť ako najviac budem môcť! Ďakujem za povzbudivý komentár! :')

5 Elis Elis | Web | 14. listopadu 2014 v 21:05 | Reagovat

Nevím co napsat, myslím že není co dodat, všechno si tak krásně popsala a vystihla, tak že nezbývá než ti popřát aby si sílu v sobě našla, nevzdávala se, a vždy dosáhla všeho co miluješ a po čem toužíš, jsi podle mně mimořádná ...

6 WaterLily WaterLily | Web | 14. listopadu 2014 v 21:34 | Reagovat

Doufám, že jsi si to nevzala nějak osobně. Nemyslela jsem to kvůli mladším lidem nějak špatně :)
No a  strašně moc děkuji za komentář, ale i tak si myslím, že je to sobecké. Já ho (ne)chci ale zároveň chci aby byl sám.
No a ty věty jsi do toho opravdu nepomáhají :DDD to máš pravdu :)

7 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 15. listopadu 2014 v 9:44 | Reagovat

Mrzí ma, že ti ľudia takto znepríjemnili vlastné sny. Sú to proste ľudia, ktorí nám často berú naše šťastie. Ale ako vravíš, treba ísť ďalej a nevzdať sa! :)

A čo ty vieš možno raz nebudeš mať len vlastného koňa ale aj vlastný ranč! Koniec koncov, držím palce :)

8 Anette Anette | Web | 15. listopadu 2014 v 10:15 | Reagovat

páni, krásně napsaný článek :) to je smutné, že nemůžeš najít nějaký ranč, kde by se ti líbilo, a který by nebyl daleko :/ přeji ti hodně štěstí v hledání, hlavně se nevzdávej! ;)

9 Luci Luci | E-mail | Web | 15. listopadu 2014 v 12:18 | Reagovat

z celého článku přímo srší tvé emoce a ten závěr... je krásně napsaný :) taky věřím ve šťastné konce, pravou lásku a taky na splněné sny :) věřím, že jednou budeš mít svého vlastního koně a přítele, který tě bude milovat :) jednoho krásného dne budeš žít svou šťastnou pohádku... prostě jen zbývá zůstat silná a překonat překážky osudu, protože ani v pohádce není všechno hned krásné :) no a třeba než se splní tvůj sen a budeš mít vlastního koně, podaří se ti najít jiné vhodné místo na ježdění :)

10 Inalyn Inalyn | E-mail | Web | 15. listopadu 2014 v 18:44 | Reagovat

[5]: [7]: [8]: [9]:
Ďakujem všetkým veľmi pekne za krásne a povzbudivé slová! To práve vy mi dodávate silu a nádej! Ďakujem, nesmierne si to vážim :')

11 MarkyKovr MarkyKovr | Web | 15. listopadu 2014 v 18:56 | Reagovat

Koně mám také ráda a vždycky jsem se chtěla naučit jezdit. Do teď je to můj velký sen, ovšem nevím, jestli se mi někdy splní. Třeba není nikdy pozdě začít. Najít místo, kde bych mohla jezdit, je těžké, protože to neumím a místo, kde by mě to někdo naučil, v okolí není. Ale přeju ti, aby se ti sen s ježděním splnil :)

Že jsi blázen, když věříš na šťastné konce? Nejsi. Já v ně také věřím, protože existují. Když mi bylo 14, kamarádka mě chtěla dávat pořád s někým dohromady, jenomže to bylo beznadějné. Prostě mě dodneška chápe málo lidí (jsem zodpovědná, mluvím spisovně a neznám "zábavu" dnešní "mládeže"). Ovšem nakonec jsme se s přítelem našli. Máme hodně společného, ale hodně odlišného. On je důkaz, že sny se plní. Dokonce jsem s ním byla v létě na Slovensku za jeho babičkou a dědou. A jsem za to vděčná, protože jeho dědu už nikdy neuvidím, a kdybych tam tenkrát nejela, nepoznala bych tak hodného a milého člověka.

12 cincina cincina | Web | 15. listopadu 2014 v 20:04 | Reagovat

Je mi líto, že ti to takhle nevyšlo, ale myslím si, že až budeš starší, tak tě rodiče pustí. Teď ještě o tebe mají strach, ale pak si myslím, že už budeš moct za koňmi chodit kamkoliv budeš chtít:D

13 Kika Kika | E-mail | Web | 15. listopadu 2014 v 22:43 | Reagovat

:-( To je hrozné, když člověku někdo vezme něco takového - co mu dodává sílu a přináší radost ze života. Kdybych tak mohla Ti dát nějakou radu, pomoct Ti, ale to, že třeba jednou budeš mít svého vlastního koně a vlastní ranč, to Ti teď stejně náladu nezlepší...

14 Vivi Vivi | Web | 16. listopadu 2014 v 9:28 | Reagovat

Je ťažké opustiť niečo, čo bolo našim zmyslom života, čo nas napĺňalo. Ale hlavu hore ešte nieje nič stratené a tvoj sen nieje nesplniteľný:) Len sa nevzdávať a bojovať:)
Inak nato, že máš 14 rokov píšeš užasne:)
Drž sa!:)

15 El El | 6. února 2015 v 10:19 | Reagovat

Viem, že článok si zverejnila už dávnejšie, ale úplnou náhodou som na neho natrafila a musím ti tu zanechať komentár. Totiž, v tebe som sa úplne našla. Roky dozadu som bola úplne ako ty, mala som nádej, túžbu byť milovaná, hoci som lásku nikdy nepoznala. Chcela som. Nemala som kone, ako ty, ja som mala zmysel v tom, nájsť lásku.
Strašne mi stislo srdce, keď som si prečítala "Som asi človek, ktorý nie je určený, aby ho ostatní ľúbili." Isteže si určená na to, aby ťa ostatní ľúbili. Len z týchto riadkov, čo si napísala, z teba vyžaruje, že si jemná a citlivá osoba, ktorá je ochotná mať iných rada, keď jej dajú priestor. Prečo by práve teba nemali ostatní mať radi? Poznám stovky ľudí, ktorí majú pokrútený charakter a chce sa mi z nich smiať aj plakať zároveň. Sú bezcitní, zlí, ale napadne im niekedy, že by ich niekto nemal mať rád? Nie. Mysli na to. Hovor si, že si skvelá, hovor si, že si výnimočná. Pretože v tomto svete je citlivosť najväčšou slabinou, ale zároveň najväčšou silou človeka.
Mimochodom, ako sa aj v komentári predomnou spomenulo, píšeš naozaj skvelým spôsobom, nemáš tam chyby (možno niečo neviditeľné - ale čo tam po tom, keď to nie je vidno, neexistuje to :D) a nepovedala by som, že máš 14 :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama