More plné hviezd - kapitola štvrtá

28. října 2014 v 4:50 | Inalyn |  More plné hviezd...

Prednastavené (zatiaľ ešte sladko spím a potom mierim do školy) pokračovanie príbehu, ktorý bude mať nevedno koľko kapitol. Je to taký pokus, ešte sama neviem čo všetko sa stane. Viem ako sa to skončí, ale ešte neviem čo všetko postavám pripravím a z toho čo už som pripravila (a je to napísané v počítači, nie tu na blogu) nezmením. Poslednú kapitolu nájdete tu, pokiaľ ste príbeh ešte ani nezačali čítať (a chcete tak učiniť) nájdete ho v tejto rubrike.
Prajem príjemné čítanie :)

Libro



Ráno som sa zobudila celkom skoro, no už bolo vidno. Opäť ma oslepila tá biela, ktorá bola naozaj všade. Na stenách, na nábytku, na povlečení, ešte aj ja som v nej bola oblečená. A moja pokožka tiež nemala bohvieakú farbu - bola jednoducho biela. Obrátila som sa smerom k Adamovi a čakala som, že bude ešte spať, no on prekvapivo sedel a čítal.
"Čo čítaš?" spýtala som sa zvedavo.
"Ty si už hore?" odvetil prekvapene. "Zbierku poézie," zamrmlal a pohľadom skĺzol zo mňa opäť na knižku.
"Máš rád poéziu?" spýtala som sa ho zaujato. Chcela som konverzovať a odčiniť tak trochu aj moje včerajšie strohé správanie.
"Niekto sa nám tu rozrozprával," zdvihol pohľad na mňa a zoširoka sa usmial, pričom odhalil rad bielych zubov. No hoci vyzeral, že sa usmieva naplno, opäť sa usmieval len na pol úst. A predsa úprimne. Ako to sakra robí?
"Áno, poéziu mám rád," prikývol. "No radšej ju skladám. Teraz som sa rozhodol prečítať si čosi zo slovenskej tvorby, presnejšie zo Štúrovcov."
"Hmm..." zadumala som. "Ktorú báseň máš najradšej?" spýtala som sa.
"Vyznáš sa v poézii?" zvedavo na mňa pozrel.
"Ani nie," pokrútila som hlavou. "Mám pár obľúbených básní a rada počúvam ako niekto prednáša, ale z poézie viem len základy zo školy. O Štúrovcoch sme sa čo-to učili, tak som chcela zahrať formu," zasmiala som sa. Ten zvuk ma prekvapil. Zarazila som sa. Bolo mi to cudzie, hoci kedysi som sa smiala každú voľnú chvíľu. Teda kedysi. Ešte predvčerom by sa mi to zdalo prirodzené. No teraz sa mi to zdá úplne hlúpe a nevhodné.
"Smeješ sa," poznamenal.
"Vyzerá to tak," odvetila som, no už len s letmým úškrnom, ktorý sa zmenil v kyslú grimasu. Ako sa človek môže za takú krátku dobu zmeniť?
"Myslím, že vyhradený vkus nemám. Máš ty svojho obľúbenca zo slovenskej tvorby?"
"Prosím?" odvetila som zarazene, pretože som ho riadne nevnímala. "Aha, no ja som na takú klasiku. Páči sa mi Žltá ľalia."
"Stojí, stojí mohyla, na mohyle zlá chvíľa/na mohyle tŕnie, chrastie,/ a v tom tŕní chrastí rastie/ rastie puky rozvíja/jedna žltá ľalia," zarecitoval moje obľúbené verše. "Tragická to balada," poznamenal naoko vážne.
"To je," prisvedčila som.
"Radšej mám zahraničných autorov, keď už vravíme svojich obľúbencov. Slováci vždy zostanú mladým a neskúseným národom. Hoci sa Štúrovcom prikladá veľký obdiv, o ich tvorbu sa až tak nezaujímam. Nechytá ma za srdce ako by mala. Je síce úžasné, čo dokázali v ich dobe, ale tie básne ma skrátka tak neberú. Hanba mi, Slovákovi," uškrnul sa.
Prikývnem a pozriem na mobil. Erik už zase písal.
"To je zase on však?"
"Možno," odvetila som.
"Nemáš ho naozaj rada. Teda máš, ale nie tak ako by chcel on," poznamenal.
"Ako to ty už len môžeš vedieť?" opäť som začínala nerváčiť.
"Nemôžem. Ale nemám pravdu?" povie potichu.
Ten chalan mi ide tak príšerne na nervy, až to nie je možné! Najhoršie na tom však je, že má pravdu. A za to by som ho najradšej zahrdúsila.
Našťastie som už nemusela odpovedať. Dnu vošla sestrička. Nejaká nová sestrička.
"Ahoj, volám sa Elisabeth. Som Slovenka, no pracujem tu už tri roky. Keď sa dopočuli, že tu majú dvoch Slovákov, okamžite ma pridelili sem. Dosť ušetríte prácu prekladateľovi, rozprávala som sa s ním a vravel mi, že už ho ide vychytiť z tých lekárskych názvov a termínov. Veľa ani nevie preložiť. No a tak som tu," usmiala sa na nás. Ukecaná, to sa bude hodiť.
Podišla ku mne a pomohla mi posadiť sa a usadiť sa na vozíček. Ešte stále som si necítila nohy. Vraj je to normálne a v priebehu dňa by som pomaly mala prichádzať k citu. Zatiaľ sa však nič nedeje.
Odviezla ma do kúpeľne, kde mi pomohla so zvyčajnými procedúrami, ktoré sa zvyknú v kúpeľni robievať. Keď mi pomohla navliecť sa do nemocničného pyžama, bola som čistá ako ľalia. Irónia, že pred chvíľou sme jednu preberali.
Na izbe už čakal Adam, tentokrát si na mušku Elisabeth zobrala jeho.

Keď o malú chvíľku sedel opäť pri mne, teda pri mne na izbe, pristihla som ho periférnym videním, ako sa na mňa pozerá. Otočila som sa nabok, tak ako to robím vždy.
"Sydney?" spýtal sa ma opatrne.
"Hmm?"
"Čo máš v skutočnosti rada?" zasmial sa.
"Prosím?" otočila som sa naňho.
"Nuž, rozmýšľal som. Vravela si, že o poéziu sa nezaujímaš. Nezdáš sa mi ani ako vášnivá spisovateľka, či čitateľka. Čo rada robíš? Nič ma totižto nenapadá, nedokážem si predstaviť život bez písania," dostal zo seba. Zamyslela som sa. Istým spôsobom spisovateľka som. Bola som, dodala som v duchu s myšlienkami pri mojom denníku. Ach, ako mi len chýba...No Adam asi čaká na odpoveď...?
"Hm. Rada cestujem. Je to tak trochu môj štýl života. A rada sa pozerám na hviezdy. Nevyznám sa v nich. Poznám tak základné súhvezdia, no napríklad Kasiopea, Veľký a malý voz. A vlastne som asi skončila. No zbožňujem ich. Dokážem celé hodiny ležať pod holým nebom a sledovať, ako sa tam pýšia, vysoko nad nami, v nekonečnej vzdialenosti, vždy nad vecou. Ide z nich krása, múdrosť, pokoj...A neviem prečo, ale keď pozerám na oblohu, cítim istý pocit slobody. Ten pocit mám, aj keď sa lietadlo odlepí od zeme, no ten má inú príchuť. V hviezdach vidím akýsi zdroj inšpirácie. Raz, keď zomriem, snívam, že sa stanem jednou z nich," vydýchla som. Nechcela som uveriť, že som mu vyklopila toľko. O mojich tajných myšlienkach. Nerada sa o ne delím s ľuďmi. Preto tu bol môj denník. Pomáhal mi dávať si pozor a držať jazyk za zubami. Pomáhal ľuďom nevidieť vo mne blázna, ktorý sa dral na povrch, keď som nemala kam moje myšlienky zapisovať.
"Takže cestovateľka plná snov...Kde všade si bola?" spýtal sa ma so záujmom. Pozeral sa na mňa...obdivne. Rozhodne to nebol pohľad typu Si blázon. Nie, nebol to tento typ pohľadu, ktorý som zavše videla na Erikovi, keď som sa dlho nedostala k denníku.
A už to išlo. Celý deň sme strávili rozprávaním sa. Chcel vedieť o miestach kde som bola, o miestach, ktoré som si zamilovala, o miestach kam túžim ísť...Dozvedel sa o Maledivách, o Mori plnom hviezd. Celý čas súhlasne prikyvoval, ale nerobil to ako ostatní chalani keď sa snažia zbaliť babu a len sa tvária, že počúvajú a súcitia. Nie, po celý čas vyzeral, že ho to naozaj zaujíma, stále sa ma pýtal ďalšie otázky, prípadne doplnil jeho skúsenosti a sny.
"More plné hviezd..Páči sa mi ako si to nazvala. Je to také poetické," usmial sa na mňa. "Neviem ako ty, ale myslím si, že keby máme možnosť byť spolu dlhšie, spriatelili by sme sa," povedal.
"Asi máš pravdu," prikývla som.
"Alebo čosi viac," povedal tak potichu, že o chvíľku som nevedela, či som si to len nevymyslela...

Vyjadrite prosím vaše názory do komentárov, môžte napísať, čo by ste zmenili, prípadne doplnili. Napíšte, ak vám je niečo nejasné a nechápete tomu, napríklad niečo k postavám :)
Inalyn.
Woah..Beach flower

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Neriel Neriel | Web | 28. října 2014 v 7:55 | Reagovat

Wow. Ten příběh se ti opravdu povedl, dychtivě čekám na další díl. :-) Myslím, že jsi zářný příklad pro mladé spisovatele. ;-)

2 Inalyn Inalyn | E-mail | Web | 28. října 2014 v 16:27 | Reagovat

[1]: Wow, ďakujem :O :) Bol to len taký pokus, ale už mi akosi prirástol k srdcu a tak si nechávam viac záležať :) Naozaj ďakujem za chválu :)

3 Lindsey Lindsey | Web | 28. října 2014 v 17:58 | Reagovat

[1]: Súhlasím ! :)

Naozaj ma tento príbeh baví ;) Krásne píšeš a veľmi dobre sa to číta ;)

4 Orida Orida | Web | 28. října 2014 v 22:01 | Reagovat

Trošku zopakujeme niečo o literatúre a slovenských básnikoch..... :D Jak je tam veľa Slovákov! :D

Už som ho odhalila! Adam bude perzonifikovaný jej denník! Či? Nie? :D

5 Inalyn Inalyn | E-mail | Web | 29. října 2014 v 15:06 | Reagovat

[4]: Hehe, uvidíš :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama