More plné hviezd - Kapitola prvá

11. října 2014 v 4:50 | Inalyn |  More plné hviezd...

Tak a dala som si novú výzvu. Príbeh, ktorý som začala písať výhradne pre blog, rozdelený na kapitoly. Je to niečo úplne nové, pretože tam nevystupuje žiadne nadprirodzeno a vlastne, nič takéto som ešte nepísala. Niečo také obyčajné, tínedžerské.
Ešte k názvu - naozaj som nevedela ako to pomenovať. Nuž, dopadlo to ako to dopadlo :) Teda, prajem príjemné čítanie. Príbeh nájdete v celom článku pod obrázkom.

Libro


Kolieska kufríka vydávali svoj obvyklý monotónny nezaujímavý zvuk ako vždy. A predsa je to takmer môj najmilší zvuk na svete. Spájam si ho s príchuťou istého dobrodružstva a s tajomným neznámym. A ten pocit milujem. Ten pocit, keď viem, že idem objavovať nové krásne miesta, keď moje srdce v očakávaní bije, keď sa lietadlo konečne odlepí od zeme a ja vidím krásy všedného sveta z vtáčej perspektívy. Na tú chvíľu, v ten malý moment, sa cítim ako kráľovná sveta, slobodná a nespútaná. Lietanie ma nikdy nedesilo, práve naopak, odjakživa ma nesmierne fascinovalo.
"Váš kufor položte prosím sem, slečna," ozval sa nejaký mladík v uniforme. Automaticky som sa naňho usmiala a urobila tak, ako mi kázal.
"Tešíš sa však?" spýtal sa ocino s rovnakým úsmevom, aký sa teraz rozvíja na mojej tvári.
"Veľmi," odvetila som. Usmiala som sa na oboch rodičov a vyrazila smerom k lietadlu.
O necelú hodinu odlietame na Maledivy. Odjakživa boli mojím vysneným miestom. Tešila som sa tam na mnoho vecí. Je to taký malý darček k šestnástym narodeninám, ktoré slávim o tri dni. Na Maledivách! Hoci som precestovala už veľa miest, tomuto sa nič nevyrovná.
O štvrť hodiny som už sedela v lietadle. Rýchlo som naťukala esemesku, ešte kým sa pohneme. Odpoveď prišla takmer okamžite. Povzdychla som si. Písala som Erikovi, môjmu najlepšiemu kamarátovi. Mám ho rada, no len ako kamaráta. Keď ma však pred odchodom pobozkal, nedokázala som mu to povedať do očí. Zatvorila som oči a snažila sa myslieť na niečo iné. Budem mu to musieť povedať hneď ako sa vrátime. Nechcem ho však stratiť. Mám ho naozaj rada, škoda len, že nie trochu iným spôsobom.
"Všetko v poriadku Sydney?" spýtala sa ma ustarostene mama. Meno Sydney, som dostala podľa mesta, kde sa mama s otcom spoznali. Obaja, ako vášniví cestovatelia sa spoznali v Austrálii, kde sa tri mesiace na to zosobášili. Nikdy celkom nechápem, ako sa tí dvaja mohli nájsť, hodia sa k sebe dokonalo. Nečudujem sa, že so svadbou vôbec nečakali. Nikdy, naozaj nikdy sa nepohádali. Môže byť, že niekto taký čaká niekde aj na mňa? Pozrela som do maminých karamelových očí. Čakala na odpoveď.
"Ale áno mami, som len trochu nervózna pred letom," zaklamala som.
"To sa ti často nestáva," poznamenala so zvrašteným obočím. Oprava mami, nikdy. Cestovali sme ako rodina, len my traja. Bola som jedináčik, moja mama už nemohla mať viac deti. Nikdy sa však nesťažovala, vždy vravela, že ja jej bohato vystačím a že by viac detí ani len nechcela. To vedomie ma hreje pri srdci. Ešte raz som sa zahľadela do jej očí. Mala som ich presne také karamelové, ako ona. Úsmev po otcovi, oči po mame, aké romantické, pomyslela som si. Nebolo pochýb, že som ich dcérou, hoci farbu mojich myšacích blond vlasov nemal ani jeden z rodičov. Otec mal nádherné husté čierne vlasy a mama zase čokoládovo hnedé. Boli dokonalý pár. Ja som, žiaľ zdedila len tie oči a úsmev, inak na mne nebolo pekného nič. Bola som úplne obyčajná a fádna.
Z rozjímania ma vytrhol hlas z reproduktorov. "Pripravte sa vážení, práve odlietame."
Keď sa lietadlo odlepilo od zeme, bola som opäť tá veselá Sydney, ktorej cestovanie dáva krídla.

Píšte prosím názory do komentárov :)
Inalyn.

Hey Marina ♡
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Píšete si denník?

Občas.
Pravidelne.
Nie.

Komentáře

1 Lukáš Lukáš | Web | 11. října 2014 v 12:47 | Reagovat

působivé, vskutku :) mimochodem to s tím festivalem evolution Praha... já to mám také několik set kilometrů daleko...

2 Inalyn Inalyn | E-mail | Web | 11. října 2014 v 20:19 | Reagovat

[1]: Ďakujem ^^ Ale aspoň si z Čiech :D A u mňa je najväčší problém vek :/

3 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 23. listopadu 2014 v 17:04 | Reagovat

och na Maledivy by som rada šla aj ja :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama