III. Strážkyňa Hrona

9. října 2013 v 4:50 | Inalyn |  Príbehy, poviedky, básne...
Tretia záverečná časť mojej poviedky Strážkyňa Hrona. Prvú časť nájdete TU, predošlú časť TU.


Zobudila sa až ráno na svitaní vyspatá a pokojná, no hneď sa preľakla.
"Moja mamička sa bude báť kde som! Musím okamžite ísť, maj sa Gerlien!" vykríkla a rozbehla sa smerom k chalúpke. Hneď ako otvorila dvere, zbadala mamku ako dvíha hlavu od stola. Zrejme zaspala večer tam. Oči mala červené, zrejme sa o Majku veľmi strachovala.
"Majka!" zvolala a hneď ju objala. "Veľmi si ma vystrašila! Kde si preboha bola? Celú noc sa tárať. Máš len päť rokov, ešte ani do školy nechodíš!"
"Mami prepáč. Bavila som sa s Gerlien, spievala mi, no ja som omylom zaspala. Som v poriadku, nemusíš sa báť."
"Kto je Gerlien? Prečo si mi o nej nič nepovedala?
"Gerlien je strážkyňa Hrona. Je to bytosť tvorená z energií. Inak, hnevala sa na teba, pretože si jej znečistila rieku."
"Čo... Buď mi povieš pravdu, alebo máš na mesiac domáce väzenie." Mamička už strácala trpezlivosť.
"Ale mami! Ja ti predsa pravdu hovorím!" vykríkla.
"A dosť! Nie len že si sa v noci tárala boh vie kde, ešte mi aj klameš. Mesiac budeš zatvorená doma, tak skoro k Hronu nepôjdeš. Máš čas zamyslieť sa nad sebou," povedala mamka, na päte sa otočila a odkráčala preč. Majka sa rozplakala. Bolo to nefér, veď vravela pravdu!
No a tak bežal mesiac. Majka sa prestala s mamičkou rozprávať, pretože jej už neverila. Keď konečne mesiac prebehol, rozutekala sa na lúku a tam si spravila zopár piruet tvárou nastavenou k slnku. Potom však už bežala rovno k Hronu, nemohla sa dočkať kedy znovu uvidí Gerlien. Gerlien stála uprostred Hrona dlaňami hladkala hladinu, Majka si pomyslela že asi posiela energie. Potom si aj všimla prečo. Hron bol špinavý, ako ešte nikdy.
"Ahoj Gerlien! Naozaj mi prepáč. Musela som byť celý mesiac zavretá doma, nemohla som vôbec ísť von. Teraz to však ihneď napravím," povedala a hneď sa pustila do čistenia. Čistila, čistila spravila toho naozaj veľa až bol nakoniec večer. Musela sa ponáhľať domov, radšej nech to dokončí zajtra, ako znovu zostať zavretá dnu celý mesiac a začať znovu. Ráno opäť prišla a pomáhala Gerlien tým že riadila, zatiaľ čo ona energetizovala vodu.
A takto to išlo celé týždne. Až na posledný, ten sa Majke určite zapíše do pamäti...
"Ahoj Majka," pozdravila ju Gerlien hneď ako ráno dievčatko dobehlo. "Mám pre teba novinu. Neviem či príjemnú pre nás dve, no pre túto vodu určite."
"O čo ide?" vyzvedala Majka.
"Výborne si sa postarala o túto rieku, naozaj. Až tak výborne, že už tu nie som potrebná. Majka, musíme sa rozlúčiť. Preložili ma inam. Táto časť Hrona ma už nepotrebuje, voda tu je naozaj šťastná, rovnako aj ryby a rastlinky v nej."
"Chceš tým povedať," zatriasol sa jej hlas, "že sa už nikdy neuvidíme?"
"Vyzerá to tak. Mám však pre teba jeden darček. Zatiaľ ešte nedorazil príde asi tak o mesiac. Uvidíš, potešíš sa. Teraz sa však už musíme rozlúčiť. Zbohom Majka, bolo mi cťou spoznať také pekné a múdre dievčatko."
"Ach Gerlien!" vzlykla. "Aj mne bolo cťou spoznať takú výnimočnú strážkyňu. Dúfam, že na novom mieste budeš mať tiež niekoho, s kým si budeš rozumieť! Zbohom!" zvolala, keď videla, že sylfa pomaly, ale isto bledne. Rozplakala sa, plakala až do západu slnka. Potom šla skormútene domov. Darmo sa jej mamka vypytovala čo jej je. Majka čušala a išla spať. Na Gerlien myslela každý deň. Každý deň aj išla ku Hronu a spomínala. Keď to bolo mesiac od jej odchodu, zašla tam už ráno. Opäť plakala. Potom si celá uplakaná ľahla pod vŕbu a zaspala. Zobudila sa až večer, slnko už zapadalo. Nuž, musela sa voľky-nevoľky vrátiť domov. Ako však kráčala po cestičke všimla si, že pred domom je koč. Rozbehla sa k domu a otvorila dvere. Tam v objatí stála jej mamka a...Majka ho takmer nespoznala! Bol to jej dávno stratený otec!
"Otecko!" zvolala Majka a rozbehla sa k nim do náručia.
"Majka!" Otecko ju láskyplne objal a vtisol jej bozk do medových vláskov.
"Ako to že si tu? Prečo si od nás odišiel?" vyzvedala so slzami v očiach Majka.
"Vtedy, pred dvomi rokmi, som odišiel na ďalekú cestu. Išiel som pozdĺž Hrona, tam som aj obchodoval. Keď som chcel po mesiacoch odísť, nastali komplikácie. Dostal som sa do problémov, nevedel som sa z nich dostať. Bol som pod silným vplyvom iných obchodníkov, musel som robiť to, čo chceli oni. Vyhrážali sa mi, musel som poslúchať. Tak sa to ťahalo celé dva dlhočizné roky. Neprešiel však deň, kedy by som si na vás dve nespomenul. Pred mesiacom som však dostal vnuknutie, že keď sa tentoraz pokúsim utiecť, podarí sa mi to. Utiekol som a teraz som konečne tu s vami."
Majka neverila vlastným ušiam. Gerlien splnila svoj sľub a poslala jej ten najkrajší darček aký si Majka dokázala predstaviť. Ešte v ten večer sa vybrala ku Hronu a ďakovala. Dúfala, že Hron jej to odkáže.
Od toho večera už ubehlo mnoho rokov. Majka vyrástla, stalo sa z nej krásne, mladé dievča. Nikdy však na Gerlien nezabudne. Ešte dodnes chodí na breh počúvať, ako spieva Hron.
Dúfam, že sa vám moja poviedka aspoň v niektorej časti zapáčila :) Budem rada ak svoj názor napíšete do komentára. Môžete mi aj vytknúť chyby, poradiť čo by ste spravili inak. Budem rada za každý názor :)
Inalyn :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Veríte na Prírodné bytosti? (Víly,škriatkovia,elfovia...)

Áno
Áno, poznám nejaké osobne
Nie
Neviem...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama