II. Strážkyňa Hrona

8. října 2013 v 4:50 | Inalyn |  Príbehy, poviedky, básne...
Pokračovanie mojej poviedky. Predošlý diel nájdete TU.




"Budem pri Hrone mami!" zakričala.
"Majka počkaj! Nie tak rýchlo. Dnes si von už bola. Keďže na budúci rok už pôjdeš do školy, mohla by si mi dnes pomôcť trochu v chalúpke. Zober si prachovku a poutieraj to tu."
Mamička Majku zamestnala až do večera takže Majka si už len unavene ľahla do postele a v okamihu zaspala. Ráno sa zobudila trochu neskôr než obvykle. Hneď si však spomenula na Gerlien a Hron. Keď tam pribehla Gerlien bola uprostred Hrona a tvárila sa utrápene. Keď Majka sledovala smer jej pohľadu, zbadala čo ju tak trápi. Niekto sem pohádzal ďalšie smeti a Gerlien si s nimi nevedela rady. Aj keď bola ochrankyňa, nemala hmotné telo, akoby ju tvoril vzduch, všimla si to vtedy, keď sa celá udivená chcela dotknúť jej vlasov, no ruka jej nimi len tak prešla. Teda, nemohla ani uchopovať hmotné predmety.
"Gerlien, Gerlien, už som tu!" kričala z plného hrdla Majka. Gerlien sa len smutne obrátila, no ani po tom, čo Majku zbadala sa neusmiala.
"Mohla som vedieť ako to dopadne, všetci ľudia ste rovnakí. Niečo sľúbite a potom to nedodržíte," povedala skormútená Gerlien. Majka najprv nechápala, no potom si spomenula ako včera Gerlien sľúbila, že sa ešte vráti.
"Och Gerlien, prepáč mi to, ale po obede ma už mamička nepustila von, až do večera som jej pomáhala. Dnes ráno som však prišla hneď ako som sa zobudila. Prosím, odpusť mi to Gerlien," prosila Majka.
"Chápem. Ale stále ma trápia tie odpadky. Vieš ako tá voda trpí? Prišla nejaká žena a hodila to sem."
"Ako tá žena vyzerala? Možno ju poznám a mohla by som ju na to upozorniť..."
"Bola vysoká, hnedovlasá, mala zelenú blúzku a hnedú sukňu. Iba to sem vysypala a odišla."
"Ach nie, to znie ako moja mamička. Prosím odpusť jej to, ona nevedela, že tá voda trpí. Vysvetlím jej to. No a tieto smeti zatiaľ pozbieram," sľúbila Majka a už sa aj pustila do zbierania. Okrem odpadkov povyberala aj odlomené vetvičky a popadané lístie. Po upratovaní vyzeral Hron absolútne čisto, Gerlien len žiarila šťastím. Majka opätovala jej úsmev. Potom sa ako predošlý deň, usadila na skalu a prosila Gerlien aby jej rozprávala.
"Čo by ťa zaujímalo?" krútila hlavou nad Majkinou zvedavosťou.
"Načo strážiš Hron, keď nemôžeš zabrániť jeho znečisťovaniu, ani nemôžeš dohovoriť ľuďom, keďže ťa nevidia?"
"To je trošku zložitejšie, no dokážem ti to vysvetliť tak, aby si to pochopila. Keď niekto znečisťuje vodu, škodí aj živočíchom a rastlinám v nej. Tie potom trpia, no najhoršie aj tak obíde samotná voda, pretože všetko utrpenie z nich prechádza do vody a tá to musí znášať. Ja sa snažím jej utrpenie zmenšovať tým, že časť z neho prenášam na seba. Posielam jej tiež liečivé energie, aby to všetko zvládala lepšie. Občas pohladím aj nejakú tú rybu, alebo rastlinku. Neverila by si, ale aj dotyk nehmotnej bytosti spraví veľa. Vieš, ja som tvorená z energií, dokonca aj ty si tvorená z energií, všetko hmotné je tvorené z energií, ale mnohokrát stlačených. Preto aj hmotným rybám pomôže môj nehmotný dotyk. Naopak, tvoj dotyk by im ublížil, sú stavané inak než ty. Navyše ryby a zvieratá naše dotyky narozdiel od ľudí vnímajú. Takže slúžim po prvé ako energická opora a za druhé ako psychická opora."
Majku Gerlienino rozprávanie veľmi zaujalo. Ani sa nenazdala a už bol večer, celý deň sa len rozprávali.
"Naučila som ťa počúvať spievanie Hrona a teraz budeš počuť moje spievanie. Do piesne vložím časť môjho života, dúfam že sa ti zapáči." Gerlien sa už aj pustila do spievania. Spievala krásne, zvučne, čisto...Na Majku to však zapôsobilo ako uspávanka, zaspala na kmeni stromu, pod vŕbou, ktorá ju celú noc chránila...

Pokračovanie nabudúce :)

Inalyn :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama