I. Strážkyňa Hrona

7. října 2013 v 4:50 | Inalyn |  Príbehy, poviedky, básne...
Rozhodla som sa uverejniť moju malú poviedku s ktorou som vyhrala druhé miesto v Šumiaci.
Žiaľ, nedostala som sa k výsledkom, čiže netuším kto mal prvé miesto ani ako znelo jeho dielko. Škoda, bola by som naozaj zvedavá :)
Príbeh som čerpala z fantázie, všetky postavy aj okolnosti sú vymyslené, no je tam možno aj trocha pravdy :) Možno preto som si na našej škole s poviedkou získala taký úspech u pani riaditeľky aj mojej bývalej slovenčinárky, ktorá nechcela veriť že som to písala ja :) Dostala som za to jednotku s dvoma hviezdičkami :D Rodičia boli tiež príjemne prekvapení, pochválil ma aj otec a to je už čo povedať :D Nechcem sa chváliť, píšem to len tak a som zvedavá aký názor na to budete mať vy :)
Keď som túto poviedku písala, mala som dvanásť rokov, takže je tam určite veľa nedokonalostí a chybičiek krásy...Príbeh vyšiel na päť A4, takže aj tu ho rozdelím na niekoľko častí. Prajem príjemné čítanie :)



Tento príbeh sa stal už dávno. Tam niekde v diaľke, pod Kráľovou Holou, kde pramení rieka zvaná Hron. Neďaleko rieky stojí malá drevená chalúpka. Chalúpka je to veru utešená, v jej okolí sú samé kvietky, najčastejšie sa tam vyskytujú ruže, ktoré rozvoniavajú široko-ďaleko. Po chalúpke tiež rastie popínavá rastlina, ktorá chalúpke dodáva isté čaro. A viete čo robí túto chalúpku skutočne čarovnou? Je to malé dievčatko menom Majka. Kučeravé vlásky jej padajú po pás a v modrých očkách jej tancujú hravé iskričky. Má len päť rokov, no už je to polosirota, otca nemá. Bol to obchodník, lenže po jeho poslednej ceste sa nevrátil, akoby sa po ňom zľahla zem. Mamička si na ňu nájde zriedka čas, väčšinou celý deň upratuje, varí a obskakuje okolo chalúpky. Majka má však bohatú fantáziu, vždy si nájde niečo čím sa prebaví.
Jedného dňa vstala skoro ráno, ešte len slniečko vyšlo nad obzor. Vyšla na lúku a natrhala si kytičku kvetov. Z tých kvietkov si spravila veniec, založila si ho na hlávku a tancovala po lúke ako jarná víla. Takto po lúke postupne dobehla na breh Hrona. Často tam chodí, rozmýšľa a niekedy aj spieva. Občas aj spomína na ocka, na tú mlhavú spomienku, ktorá s jej vekom bledne. Občas vyroní aj zopár sĺz, no potom si ich statočne zotrie, je to odvážne a silné dievčatko. Bolo už teplejšie, slniečko pálilo, a tak si vyzula topánky a vkročila do vody. Šaty si musela pridržiavať, aby sa jej nenamočili a pozorovala ako tečie voda, aká je priezračná. Na druhom brehu sú poukladané skaly a hľa, niekto na tej skale sedí! Majka sa rozhodla tam prejsť, rada sa dávala do reči s rôznymi ľuďmi. Pomaly sa brodila, Hron žblnkotal a skalky boli trochu aj nepríjemné, ale stálo to za to.
"Ahoj!" kývala Majka už z diaľky. Dotyčný, teda skôr dotyčná, vyzerala preľaknuto. Akoby sa chcela čo najskôr stratiť. "Kto si?" vyzvedala Majka.
"Ja? Ja som, ehm...Moje meno je Gerlien. Som strážkyňa tejto rieky," odpovedala napokon. Bola to mladá žena, s hnedými vlasmi až po zem, ktoré zdobila modrá čelenka a dlhými šatmi, ktoré akoby tvorila voda. Viali na všetky strany. Gerlien bola najčudnejšia bytosť, akú kedy Majka videla.
"Gerlien, ja som Majka. Ako to myslíš, že si strážkyňa? Čo tu strážiš?" spytovalo sa dievčatko bez ostychu.
"Starám sa o rieku Hron. Dávam pozor na to, aby tiekla, aby všetko fungovalo tak, ako má. Žiaľ, tvoj druh mi to znemožňuje tým, že Hron znečisťuje rôznym odpadom."
"Aký môj druh? Čo tým myslíš?" pýtala sa Majka nechápavo.
"Vy ľudia. Ja nie som človek. Som sladkovodná sylfa. Ja som však niečo, ako hlavná sylfa. Existujú aj nižšie sylfy, ktoré nájdeš takmer všade. My vyššie sylfy, sme však veľmi zriedkavé."
"Si niečo ako kráľovná?" snažila sa ju pochopiť.
"Nie taká, akú máš na mysli."
"Môžem ti nejako pomôcť? Dnes ešte nemám premyslený deň. Veľmi rada pomôžem!" Majka sa rozžiarila ako hviezdička.
"Nuž, vidíš tie odpadky?" ukázala Gerlien prstom obďaleč "Mohla by si ich pozbierať. Teda ak chceš."
"Ak to pomôže spravím to rada," zaradovala sa Majka. Netrvalo dlho a odpadky už boli na jednom mieste. Majka sa rozhodla, že sa o vodnej bytosti dozvie čo najviac.
"Gerlien? Porozprávaš mi niečo o sebe? Prosím." Majka sa usadila na skalku objala si nohy a pozorne načúvala.
"Tak teda. Vznikla som už veľmi dávno, na Zem som sa dostala až po nejakom tom tisícročí, keď vznikol Hron. Od začiatku sa o neho starám, dohliadam na každú sylfu v okolí, pozorujem každého človeka čo tadiaľto prejde. Kedysi to bolo iné, ľudia nás videli a počuli, no postupom času oslepli, už nevnímajú. Občas nás ešte zahliadnu deti, ako napríklad ty. Lenže aj oni postupom času oslepnú a ohluchnú. Máme už zachovanú určitú anonymitu. Ľudia nám neprekážajú, neprechovávame voči nim nepriateľstvo. Mrzí nás len to, keď nám ničia a znečisťujú domov."
"A čo tvoji rodičia? Čo oni? Ako sa volali?" Majka vzrušene hltala každé jej slovo.
"Vznikla som v inom svete, z vody. Rieka je moje rodisko, môj domov. Tak to bolo a tak to aj zostane. Radšej mi povedz niečo o sebe. Kontakt s ľuďmi je pre nás tak zriedkavý, že aj ja chcem vedieť niečo o tebe."
"Mám päť rokov. Väčšinu času trávim von, buď v blízkom lesíku, alebo na lúke. Trhám kvietky a robím si z nich vence. Rada len tak tancujem. A rada aj spievam. Len tak, v lese. Moja mamička na mňa nemá veľa času, ale ja jej to nemám za zlé, má veľa povinností. Otecko bol obchodník, predával rôzne veci. Žiaľ raz odišiel a už sa nevrátil. Aj keď sa mamička k tomu predo mnou nevyjadrovala, viem že veľa plakala. Nič zaujímavé na mne nie je. Radšej by som bola strážkyňa Hrona."
"Buď vďačná za to čím si. Nevieš si predstaviť aká je to občas ťažká práca. A hlavne osamelá. Ostatné sylfy nie sú veľmi zhovorčivé, veľa času trávim počúvaním spevu Hrona. Aj Hron spieva vieš? Len sa započúvaj." A Majka veru počúvala. Zistila, že žblnkot vytvára nenapodobiteľnú melódiu. Snažila si ju pospevovať, aj si vymyslela slová. Na jej vek, to bolo veľmi múdre a talentované dievčatko. Slnko už bolo v strede oblohy a tak jej neostalo nič iné, len sa s Gerlien rozlúčiť a pobrať sa na obed : "Mamka sa na mňa nahnevá ak nebudem na obed doma. Ešte sa dnes vrátim. Zatiaľ sa maj pekne," povedala Majka s úsmevom a rozutekala sa k chalúpke. Mamička akurát prestierala na stôl. Majka si poslušne sadla a po zaželaní dobrej chuti sa spoločne pustili do jedla. Ako dojedla posledné sústo, v chvate odsunula stoličku a rozbehla sa von.

Pokračovanie :)

↑ Kliknutím na text sa dostanete na druhú časť príbehu ↑
Inalyn :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Claire Claire | Web | 8. října 2013 v 19:38 | Reagovat

Mně se hrozně líbí, jak zní slovenština a ještě víc mě baví jí číst.. :) Příběh se mi moc líbí, stejně jako Tvůj styl psaní - je osobitý. :)

2 Inalyn Inalyn | E-mail | Web | 8. října 2013 v 19:45 | Reagovat

Tak to je sranda, už si druhá z Čiech kto mi to vraví :D Ja zase milujem češtinu, je taká jemná a mäkká :)
Ďakujem krásne, už ani neviem ako to znie, nerada po sebe čítam :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama