Na kone!

29. září 2013 v 15:24 | Inalyn
V niektorom z minulých článkov som tuším spomínala, že sa opäť chystám jazdiť.
Prvý krát som sedela na koni, keď som mala dva roky. Síce to bolo na nejakej akcii, ale mám odtiaľ fotku. Sedela som na krásnej sivej kobyle, ktorá bola mojou meňovkyňou. Áno, volala sa Martina :D Celú tú fotku žiaľ kazí môj vystrašený pohľad plný sĺz. Bola som (vlastne stále som) dosť bojazlivá.
Keď som mala asi desať, chodievala som jazdiť pravidelne. Jazdila som na koňovi menom Jupík, ktorý ma vlastne naučil základy. Klusať ma naučila kobylka Aisha, kvôli ktorej som možno tak trochu aj jazdiť prestala, pretože sa stále plašila. Možno to však bola viac moja chyba, moja nervozita a strach. Jazdenie som zavesila na klinec so slovami "keď budem staršia". Prešli tri roky. Ja som bola chorá a sama doma som sa strašne nudila. Čítala som si detské knihy s poníkmi, ale aj knihy pre "tínedžerov" tiež o jazdení a koňoch. Obklopovala som sa svojimi starými knihami, niektorými s príbehmi, niektorými o jazdení a starostlivosti.
Navyše sa ku mne dostala aj jedna stránka na facebooku, ktorá bola tiež o koňoch. To bola posledná kvapka. Láska adminiek k týmto prekrásnym zvieratám prebudila moju lásku, ktorá tam bola odmalička. Bol to pre mňa impulz, impulz zase jazdiť.
Keď som o to požiadala rodičov, z jednej strany znelo jasné nie. Druhá strana však presvedčila prvú a ja som o týždeň na sobotu mala dohodnutú hodinu jazdenia.
Celý týždeň som bola ako na ihlách, kone sa mi premávali v hlave aj cez písomku z matiky :D
Konečne prišla vytúžená sobota, šesť hodín večer. Sadli sme na bicykle a vyrazili ku koňom...


Dorazili sme tam a ja už som videla všetky tie pasúce sa kone, ucítila ich vôňu. Presne tak, mne kone nesmrdia, mám rada ich vôňu, vôňu sedla a stajní.
Otec tam nikoho nevidel a rovno to chcel otočiť, ale ja som niekoho videla vo výbehu a tak sa tam šiel popýtať, ja som zatiaľ musela strážiť bicykle. Viete čo to pre mňa bolo, keď ku ohrade kone prišli vystrkovať svoje krásne hlavy? A ja som ich chcela hladkať! Ale nie, ja som musela držať bicykle. Otec je v tomto strašne starostlivý, neviem kto by už v jazdeckom areáli mal potrebu kradnúť naše bicykle, ale nechajme to tak.
Keď som zistila, že skutočne budem jazdiť a uvidela dievča, ktoré ma vodilo aj pred tromi rokmi, celkom sa mi uľavilo. Osedlala mi krásneho hnedého koňa. Teda pardon, kobylu. Ja som zatiaľ hladkala somárika Ludvika :D
Do sedla som sa vyšvihla s menšími problémami, pretože ja - totálne neohybný človek a dať nohu tak vysoko? To ako za starých čias :D Čakala som, že to pre mňa bude teraz ľahšie, no tým že som narástla, sa zväčšil aj kôň na ktorom som mala jazdiť. Veď predsa už nemôžem jazdiť skoro na poníkovi.
Keď som sedela v sedle, inštruktorka mi povedala, že si mám chytiť oťaže. Bola som úplne v tom, že ma budú viesť, maximálne pôjdem na lonžke!
Mojou úlohou bolo chodiť do kruhu a naučiť sa s ňou meniť smer. Upokojila ma, že Kenta je veľmi spoľahlivá a poslušná.
Lenže ja som tak trošku zabudla, že na koňa treba pevnú ruku. Skrátka som nedokázala tak silno zatiahnuť za oťaže, keď sa jej úplne vykrútila hlava. Ale tak to ževraj malo byť.
Ja som kobylke zrejme bola na smiech. Chodila si so mnou kade chcela, skracovala si kolečká a skoro už vyšla z ohrady.
Neskôr ale začala robiť pekné kolečká a ja som sa už cítila lepšie, užívala som si ten pocit, že sedím na koni. Potom však ale náhle uskočila čo ma opäť vykoľajilo a opäť začala chodiť ako sa jej zachcelo. Navyše to miesto neustále obchádzala, zrejme tam bolo niečo, čo by som uvidela vnútorným zrakom, no na to som nemala dostatok času ani sústredenia. Musela som dávať pozor, že som na koni :)
Ku koncu asi už hnedá kráska vedela, že sa hodina končí a tak si zo mňa opäť spravila srandu, tentokrát tak, že vytočila hlavu úplne tak, že sa mi papuľou dotýkala nohy. Moja prvá myšlienka bola, že ma chce uhryznúť, ale tá mi len začala cmúľať celé lýtko :D Tá sa na mne teda musela baviť...Ale zároveň ju aj ľutujem, lebo tie moje nejasné a popletené reakcie a príkazy...Musím si niečo o koňoch naštudovať znovu, vyčítať z internetu nejaké tipy...
Zosadla som trochu nemotorne, ale bola som šťastná, rozhodne ma moja hodina neodradila. Nabudúce ma zrejme čaká klus na lonžke, ak si to moja inštruktorka nerozmyslí, hoci by som sa jej ani nečudovala, lebo som musela vyzerať vážne komicky :)
Dúfam, že v nabudúcu sobotu zase ku koňom :)
S úsmevom Inalyn :)
A na záver naša fotka. Viem, vyzerám hrozne s tým držaním tela, ružovou vetrovkou, špičkou dolu a cyklistickou helmou :D Všímajte si prosím vás nádhernú kobylku :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Claire Claire | Web | 30. září 2013 v 18:34 | Reagovat

Já mám koně moc ráda, ale nejraději je pozoruji ze země. :) Moc ráda s nimi trávím čas, třeba na louce. :)
A jsem moc ráda, že jsi se k nim vrátila. ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama